dnes ráno zomrel človek, ktorému patrí moja hlboká úcta, viažu sa mi k nemu tie najkrajšie spomienky a vďaka nemu som napriek veľkým problémom doma v rodine strávila rozprávkové letá môjho detstva.. síce nežil s nami, no napriek tomu tvoril môj domov, moje zázemie.. môj dedko býval na chalupe v Malých Karpatoch..od môjho narodenia ma ľúbil, staral sa o mňa..celé dva mesiace v lete som trávila len s ním..stavali sme si bunkre na záhrade, chodili sme do lesa na huby, spievali a varili ten najlepší kotlíkový guláš na okolí. keď som bola ešte malinká, dedka operovali na srdce..mal 4 bajpasy, dávali mu 10rokov života..s operovaným srdcom, a pred rokom voperovaným kardiostimulátorom prežil 15 rokov.
okrem toho, že bol úžasným dedušom, bol mimoriadne múdrym a hlbokým človekom. vždy som bola a aj budem na ňho nesmierne hrdá, pretože to, ako zvládal žiť sám a starať sa aj o nás, pomáhať nám dennodenne v problémoch - ktoré boli niekedy neúnosné pre celú rodinu, to všetko len pridáva na jeho duševnej a ľudskej kráse. dedko študoval filozofiu estetiku, ktoré neskôr aj prednášal, vydával a písal knihy aj učebnice pre ďalšie generácie vysokoškolákov. donedávna publikoval, mala mu vyjsť ďalšia kniha. vedel toho strašne veľa nielen vo svojom odbore, deduš mal proste chytrú hlávku - hlavičku makovičku (ako hovorieval o tej mojej) a statočné aj keď slabé srdiečko. ešte doteraz - zomrel 77 ročný cestovával každý týždeň dvakrát asi dve hodiny prednášať na univerzitu. jednoducho dedo bol obdivuhodný človek.
nepredpokladali sme, že to takto skončí. smrť človeka zasiahne, mňa táto prebodla. stratil sa kus zo mňa, práve v tom nabolestivejšom období, ktoré práve zažívam. nedokážem si predstaviť, že na našej chalúpke ma nikto nebude čakať. že keď prídem, bude tam len prázdno a ticho, dedkové večne pustené rádio bude vypnuté a nikto nebude do mňa štuchať aby som viac jedla. už nikdy nebudem počuť jeho hlas, nikdy ho neuvidím bojovať s telefónom, ktorý nazýval blbec, alebo zlobidlo. proste nastalo jedno veľké ticho, nič, prázdno. a v mojom srdci prievan.
Dedíčko, nikdy mi Ťa nikto nenahradí. ľúbim Ťa, aj keď to tak niekedy nevyzeralo a nehovorila som Ti to. Ty si bol jeden z mála ľudí, ktorých potrebujem k životu. neviem ako to prekúsnem, Ty vieš všetko, čo sa dialo vo mne, mimo mňa. Ty si si Tinku chránil, prepáč, že som ja nevedela ochrániť Teba. Vzdávam Ti veľkú úctu, hold, za všetko, čo si pre nás urobil. Tvoja práca a meno ostáva a Ty ostávaš stále v nás, ktorí ťa ľúbime. Musím sa z toho dostať, no stále neverím. Ty ani nevieš, čo si pre mňa znamenal. :´( o punťíka sa postarám, sľubujem.
odišiel človek, ktorý ma učil žiť..
09.07.2008 13:56:52
človek, s ktorým som precupkala svoje prvé kroky, ktorý so mnou objavoval tajomstvá lesa, vymýšlal pre mňa rozprávky o princeznej Tinke, a ktorý ma vyslobodil zo seba samej keď som sa strácala..
Komentáre
muffinka,
muffi
dakujem :´(
muffi
topas ja ho teraz strasne potrebujem..
dedko ta lubi stale
je mi to luto
muffi
aj mne, stale neverim. zajtra tam ideme, mysli na mna
musim uz off dakujem za kwietky, prekrasne...pa :´(
viem topas,dakujem za krasne slova
muffi
...
Drz sa a zapis si vsetko co este pamatas, tak mu predlzis "zivot" vo svojej pamati a v pamati Tvoich deti a vnukov.
Teš sa z toho,že si mala takého úžasného dedka
Ostanú Ti nádherné spomienky a k tým sa treba vracať... a v nich ostane Tvoj starý otec stále prítomný v Tvojom srdiečku...
Ja tam mám môjho starého otca roky schovaného tiež...
uprimnú sústrasť...
neodkladajme ani minútu na to,aby sme boli so svojimi drahými..
pretože..nikto nevie dňa..ani hodiny..
bohužial..
:(
clanok som nedokazala precitat, pripomina mi to mojho dedka :(
ach..
mala si stastie, ze bol s Tebou doteraz...
Len Ta velmi , velmi prosim, nezabudaj na tych, ktori tu este stale su, ktori Ta lubia, chcu Ti pomoct, stat pri Tebe...neodmietaj ich, aby si po rokoch nebola smutna, ze si s nimi nestravila viac casu, podobne ako teraz...
Prajem Ti vela sily do dalsich dni, aby si vsetko to smutne dokazala prekonat...
dakujem... :(
Je mi to luto...
Uprimnu sustrast.
Apeiron.