muffinka

Vítam sa znova medzi Vami. Neviem či si ma ešte niekto pamätá a či to niekoho vlastne zaujíma. Blogový virtuálny svet bol pre mňa niečo magické a tajomné, niečo, čo ma oprávňovalo dať voľnosť všetkým myšlienkam, hodnotným či bezduchým, nachvíľu si zložiť masku a povedať čo áno a čo nie. A práve dnes, keď som doslova na prahu "dospeláckeho sveta" (áno, v 24-och rokoch), pred jedným velikánskym rozhodnutím, povedala som si, že Vás chcem znova pozrieť. Za tých pár rokov odmlky a skoro sedem rokov existencie tohto malého sentimentálneho kútika sa toho veľa zmenilo. Väčšina mojich príspevkov je síce pod tvrdou rukou autocenzúry vymazaná, no keď nimi spätne prechádzam, ťažko by som Vám opisovala pocity ktoré mi prechádzajú telom. Usmievam sa v duchu nad tým, ako si malé zaľúbené dievčatko celé roky lámalo hlavu peripetiami lásky k nereálno-reálnemu skvelému človeku. Dodnes je síce záhadou čo je to, čo napĺňa túto zvláštnu spojitosť medzi dvoma ľuďmi, ktorá pretrvala roky. Kopance, slová nenávisti, odmietanie, vytriezvenie, uvedomenie, samota, koniec. Za tých pár rokov som prišla na niekoľko vecí. Keď si ich počas ťukania do klávesnice prehrávam v hlave, prídu mi ako to najbanálnejšie klišé starých ľudí, ktoré človek pri strete s každodenným a aj extrémne intenzívnym zakopnutím počúva. Každopádne - je to tak. V živote záleží len na pár veciach. Tým najhlavnejším je zdravie. Nemenej dôležitou je láska. Ale taká ozajstná. Nezištná. Úprimná. Nepodmienená. Láska, ktorá nie je vypočítavá, je obetavá a trváca. Ono, všelijaké búrliváctva človeka v živote zastihnú. To, čo však pravú lásku od plevu odlišuje je čistota. Naozajsky. Jedna láska horí, lebo dvaja cítia prvýkrát okrem chémie a hormónov psychické spojenie, metafyzika a čarodejstvá nevysvetliteľné. Toto puto je priveľmi silné na to, aby ho rozchod či odchod poblúznený povrchnými impulzami rozdelil. Vášeň a temperament či pokoj a istota ako opozitum toho, čo sami sme, dosiahne svoj hysterický vrchol, párkrát zapraská a zhasne. Sem tam preletí správne cielená iskra, ktorá sa snaží rozdúchať najteplejší zázrak vo všednom svete, no zhasne hneď ako narazí na racio. Spomienky živia sentiment, ale sentiment neuživí realitu. Potom sa cyklus opakuje. Hľadanie prvej nadpozemskej lásky v niekom inom, nájdejný pokoj a zázemie nasycujú dušu na určitý čas. Znova výbuch povrchnej márnivej ľudskej hlúposti a nepochopiteľné spojenie ako voda pre dušu prahnúcu po nevšednom sa po čase tiež rozplýva. Slepota, hluchota, personifikácia snov a túžob do formovateľného základu. Bublina praská keď príde On. V období zmietajúcej a plačlivej túžby návratu k prvej úprimnej a čistej láske, prináša to najčistejšie a najúprimnejšie čo moja splašená duša kedy zažila. Obracia naruby môj ideál citovej naplnenosti, učí ma aké je to žiť pre druhého a bez akejkoľvek návratnosti mi dáva to, čo som nikdy nedostala. Zázemie. Domov. Istota. Žiadne otázky, žiadne podmienky, žiadna ohrada okolo srdca a duše. Voľnosť. Voľnosť, ktorá vždy smeruje domov. K Tebe. A chýbali ste mi, viete ? :)