muffinka

dnes ráno zomrel človek, ktorému patrí moja hlboká úcta, viažu sa mi k nemu tie najkrajšie spomienky a vďaka nemu som napriek veľkým problémom doma v rodine strávila rozprávkové letá môjho detstva.. síce nežil s nami, no napriek tomu tvoril môj domov, moje zázemie.. môj dedko býval na chalupe v Malých Karpatoch..od môjho narodenia ma ľúbil, staral sa o mňa..celé dva mesiace v lete som trávila len s ním..stavali sme si bunkre na záhrade, chodili sme do lesa na huby, spievali a varili ten najlepší kotlíkový guláš na okolí. keď som bola ešte malinká, dedka operovali na srdce..mal 4 bajpasy, dávali mu 10rokov života..s operovaným srdcom, a pred rokom voperovaným kardiostimulátorom prežil 15 rokov.
okrem toho, že bol úžasným dedušom, bol mimoriadne múdrym a hlbokým človekom. vždy som bola a aj budem na ňho nesmierne hrdá, pretože to, ako zvládal žiť sám a starať sa aj o nás, pomáhať nám dennodenne v problémoch - ktoré boli niekedy neúnosné pre celú rodinu, to všetko len pridáva na jeho duševnej a ľudskej kráse. dedko študoval filozofiu estetiku, ktoré neskôr aj prednášal, vydával a písal knihy aj učebnice pre ďalšie generácie vysokoškolákov. donedávna publikoval, mala mu vyjsť ďalšia kniha. vedel toho strašne veľa nielen vo svojom odbore, deduš mal proste chytrú hlávku - hlavičku  makovičku (ako hovorieval o tej mojej) a statočné aj keď slabé srdiečko. ešte doteraz - zomrel 77 ročný cestovával každý týždeň dvakrát asi dve hodiny prednášať na univerzitu. jednoducho dedo bol obdivuhodný človek.
nepredpokladali sme, že to takto skončí. smrť človeka zasiahne, mňa táto prebodla. stratil sa kus zo mňa, práve v tom nabolestivejšom období, ktoré práve zažívam. nedokážem si predstaviť, že na našej chalúpke ma nikto nebude čakať. že keď prídem, bude tam len prázdno a ticho, dedkové večne pustené rádio bude vypnuté a nikto nebude do mňa štuchať aby som viac jedla. už nikdy nebudem počuť jeho hlas, nikdy ho neuvidím bojovať s telefónom, ktorý nazýval blbec, alebo zlobidlo. proste nastalo jedno veľké ticho, nič, prázdno. a v mojom srdci prievan.

Dedíčko, nikdy mi Ťa nikto nenahradí. ľúbim Ťa, aj keď to tak niekedy nevyzeralo a nehovorila som Ti to. Ty si bol jeden z mála ľudí, ktorých potrebujem k životu. neviem ako to prekúsnem, Ty vieš všetko, čo sa dialo vo mne, mimo mňa. Ty si si Tinku chránil, prepáč, že som ja nevedela ochrániť Teba. Vzdávam Ti veľkú úctu, hold, za všetko, čo si pre nás urobil. Tvoja práca a meno ostáva a Ty ostávaš stále v nás, ktorí ťa ľúbime. Musím sa z toho dostať, no stále neverím. Ty ani nevieš, čo si pre mňa znamenal. :´(  o punťíka sa postarám, sľubujem.