muffinka

chcem kričať, chcem do niečoho kopnúť, chcem to zo seba dostať vonku.. strašne ma to bolí..vo vnútri sa lámem, padá maska statočnosti...stojím nad Tvojím pomníkom..obyčajný kameň s písmenami Tvojho mena..neosobné, bez citov..tu leží osoba, ktorej život bol aj mojím životom a ešte životom dalších milujúcich ľudí...pod chladným kameňom leží človek s krásnym perspektívnym hodnotným mladým životom...stojím, v hlave analyzujem situáciu, no nenachádzam riešenie..ešte stále sa s tým nedokážem a nechcem zmieriť.. žijem, neuvedomujem si čo mám a v sekunde o to prichádzam...toľko veľa zostalo nedopovedaného..vieš, že mi stále chýbaš? že Ťa neskonale milujem? že som myslou stále pri Tebe? že na Teba myslím pri každej mojej výhre, aj pri mojej prehre? že Ťa každým dňom potrebujem viac a viac? že čím som staršia, tým viac to bolí a že čas rany vôbec nehojí? vieš, že mi Ťa nikdy  nikto nenahradí? vieš, že Ťa všade cítim?.. v hlave počúvam Tvoje kroky, cítim Ťa z každej Tvojej veci? že myslím na Tvoj smiech a pripomínam si každé slovko z Tvojich úst? vieš, že Ťa ešte stále hľadám? a vieš, že  Ťa nikdy neopustím??..nikdy nezabudnem..nikdy nenechám spomienky umrieť.. :´(