Začalo a aj skončilo to vyplazeným jazykom.. Musím si nájsť asi nejaký balans, pretože fakt pendlujem na hranici..
Predskúškové obdobie, resp semester robím, čo potrebujem, plním povinnosti, pracujem a bavím sa. Uvedomujem si, že preto pred skúškami budem musieť zamakať, keďže na mňa platí skôr nárazové, jednorazove učenie..
Potom prídu dva mesiace skúšok, kedy popri učeniu vôbec nežijem, neexistujem. Ľudia mi volajú čo je so mnou, či som ok, už pomaly neexistuje ani kofola v podniku kúsok od domu, skočím len vyhodiť smeti, upracem, pomôžem s obedom a toť všjo.. ráno budík na učenie, lebo to večerné neschvaľujem..káva, cola, niekoľko hodín denne nad knihami.. z extrému do extrému
A potom - vytúžený oddych.. po siedmich skúškach deň spánku a zrazu vhup do kolotoča práce - zábavy - a doháňania toho, čo som sľúbila a nesplnila cez semester.. Jedna práca, k tomu pletiem ešte druhú brigádu aby som si konečene samostatne našetrila na všetko, čo si myslím, že rodičia pomaly dvadsaťročnej kofe platiť nemusia, prerábka chalúpky, prerábka bytu, festivaly, chaty, piatkové noci a dovolenka..
Takto večer si vravím a opakujem, či mi to fakt stojí za to.. no ale potom príde ráno, na fejsbúku svieti 6 správ a 4 pozvania na akciu, gmail plný vecí na preposlanie, rozkazov a práce v popracovnej dobe, všetko sa začína točiť odznova dookola a normálne čakám kedy ma klepne po prstoch varovný výkričník, ktorý si nad sebou uvedomujem.
Komentáre
gratulujeme
dik non
aspon vidis ze nie si tak sama
sama ako sama
dve urazene hrdosti