muffinka

určite existuje niekto, kto by ti k nohám zložil aj celé kráľovsvo :))), čakal na zastávke 5-ky, odprevadil ťa, chránil, objal,chápal, utrel slzu z líčka, vyčaroval úsmev na tvári ...proste miloval :))). (len ide o to, čo ty nato?? :))

no tak si to rozanalyzujme :D
1.je jeden clovek, ktory by to pre mna spravil, len medzi nami je to vselijake, ale nie na vztah. :( co ma nekonecne mrzi, lebo je to takmer idealny chlap. (takmer, lebo idealny nie je nik :))
2. neratam few boys around, co by so mnou teoreticky chceli chodit. lebo ziaden z nich ma nepozna do hlbky, netusi, co potrebujem. som si ich uz viacerych preklepla ;) a bud mi nieco na nich nesedi na prvy pokec (nie pohlad, lebo to je stvrtorade), alebo viem, ze maju uplne ale uplne iny pohlad na svet ako ja, takze fyzicka pritazlivost by tu barieru neprebila.
3. viem, ze je nerealne zadat si kriteria a teraz hladat. zvlast, ked cloveka dobre spoznam az casom.

neviem co som tymto celym chcela povedat, snad vies ty. take suma sumarum, ze co ja nato :)

myšlienky. je to o ne-sile že? a takých ešte bude ajajaj :(

:(

asi podobnú reakciu som od teba čakal.. veď taká sa dala od normálneho človeka aj očakávať :)). Treba len dúfať, že keď to príde, tak to zaiskrí na oboch stranách :)). Ale nikto nikdy nikde nezaručí, ako sa to celé nakoniec vyvinie, ale snáď k spokojnosti oboch. :))) Držím palce (aj za seba :)).

:-O

spravne

všetko je v poriadku :)) si úplne O.K. :)))).

Základná chyba je v tom, že myslíš na to, čo nemáš a tým si neuvedomuješ čo máš, že vážne máš dôvod byť šťastná. Teraz mi možno neuveríš, ale nájsť si dobrého chlapca je to najmenej, čo pre svoje šťastie môžeš spraviť a je to to najjednoduchšie. Chlapcov je veľa a nikdy nevieš, kedy príde ten, ktorý ti otvorí srdce.
Skús sa viac zamerať na štúdium, svoje hobby (odporúčam inline :p ), priateľov, rodinu, domácim maznáčikom.. Zájdi ku babičke na neočakávanú návštevu.. Ži a buď šťastná. Bol som v podobnej situácii.. ako vlastne asi každý. Základ je spoznať hranicu, kedy to už zašlo priďaleko, kedy už robíme sami seba smutným.
Rozptýľ myseľ a nemysli na to, aké by to bolo keby.. Áno, kľudne si pred spaním predstavuj svojho princa, ale keď sa ráno zobudíš, zobuď sa do reality.
Ver mi jedno.. Chlapec, akého hľadáš o teba ani len nezakopne, keď sa budeš stále "potápať" v depresiách. Ale keď budeš šťastné dievča, otočia sa za tebou mnohí. Budú ťa chcieť spoznať viacerí. A ty sa prestaneš dívať na ostatných cez čiernoiele okuliare. Je to naozaj veľmi jednoduchá cesta ku šťastiu.

By the way, otec. Hovor si čo chceš, ale rozhodne mu nie je jedno, čo sa s tebou deje. To že muži nevedia prejavovať emócie je asi taký objav ako to, že Columbus mal namierené do Indie, keď dorazil do "zámoria". Každému otcovi záleží na svojich deťoch a pri dcérach je toniekoľko násobne väčšie. A to, čo teraz možno berieš ako hnusné obmädzovanie, neskôr možno uvidíš ako výchovné opatrenie. Nicméne, otca máš. Ja nemám. A to sa už nezmení, nech sa na to dívam akokoľvek.

A posledný odstavček. Prepáč za môj "sloh". Ja len chcem, aby boli ľudia šťastní. Chcem každému ukázať, že vždy je cesta, riešenie.. Nikdy nie je nič stratené. To, čo dnes môžeme brať ako zvyčajnú depku budeme o 20 rokov brať ako zbytočné, ale naozaj zbytočné mrhanie časom. Prepáč, že ti hovorím, čo máš robiť. To som ja, ja sa nezmením, je len na tebe či si z toho niečo vezmeš, alebo ma pošleš do prdele. A ak si z toho niečo zoberieš.. Pevne verím, že tvoj ďaľší príspevok bude podstatne optimistickejší, vlastne skôr úsmevný.. A ak nie, viac na tvoj blog nepáchnem :p

Pekný deň :) R.

viem, obcas su moje clanky neskutocne depresivne. ked si to sama potom spatne pozeram, velmi sa cudujem. ale je to tak, som ztaky mali schizofrenik. blog je pre mna oddepkovavanie, lebo v realnom zivote sa stale len usmievam, som to ja, co druhych utesuje, ktora sa na vsetko pozera pozitivne a nema ani jednu negativnu vetu, myslienku.. jop.. navonok, s priatelmi, v rodine, s ludmi..

ale niekedy mi je trosku uzko, zvlast, ked ma chce niekto do niecoho napasovat, a tak sa vyburim tu.. to len na okraj, aby si si nemyslel, ze som rojko, co stale smrka, ze k nemu nik neexistuje, caka a nezije realitu. ale to by si ma musel poznat, vtedy by si asi neveril, ze tieto slova patria mne..

o tema otec...vies, medzi nami je to velmi komplikovane. ja a otec sme absolutne odlisne povahy. otec je velmi prakticky, zodpovedny clovek. na prvom mieste je rodina, aby sa o nu hlavne materialne postaral. z jeho pohladu ak ti netecie krv, ak si si nezlomil nohu a podobne, co ta potom moze boliet? niekto zomrie? zomrie. poplaceme na pohrebe ale neutapaj sa spomienkou. preco vzdy ked pocujes pesnicku, ktoru tvoj blizky pocuval sa rozplaces? si sentimentalna, sibnuta tina. to ta tvoja mama tak vychovala. a podobne. musel by si to poznat. a o tom, ci otca mam alebo nemam.. tazko povedat. pokial ho vidavam raz do tyzdna na par hodin... :o(

dakujem ze si ma rozobral tak od korienkov, velmi ma potesilo, ze mi chce niekto cez pismenka pomoct, ze ho to zaujima : ) obcas to pomaha viac ako realny rozhovor, zvlast, ked ja o svojich priblemoch nehovorim /aj minule kamoska zahlasila: tinus ty aky mozes mat problem? ved si stale stastna, co uz len teba moze trapit?/ : ))

pekny sen aj Tebe.. :o)

to malo byt pekny den aj Tebe : ))

Pozor na jednu vec. Kedysi som byvaval podobny. Stale optimisticky, napomocny.. kazdemu som pomahal. Vzdy som pri kazdom stal. Az kym som si neuveodmil, ze ked mam ja problemy, tak bol pri mne az jeden clovek.. v nudzi spoznas priatela :)
Odvtedy som do seba dosti uzavrety, mam svoju spolocnost, nevyhladavam novu, nedoverujem tak bezhlavo ako kedysi.. Zmenilo ma to. A ten kamos sa ku mne o rok zachova tak hnusne, ze ho uz skoro rok nechcem ani len vidiet.. :) Ale to sa nenaucis, to je zivot :))

Inac je fajn, ze pouzivas blog tak, ako by sa pouzivat mal :p Ale nezabudni na jednu vec. Nie si tu v anonymite, neotvaraj moc svoje sukromie. Mne sa to vypomstilo. Mal som blog.. www.radkio.blog.sk . Uz neexistuje.. radsej :)